Môj príbeh: MaKu
Písal sa rok 1942. Emigroval som do USA. Mal som 37 rokov a bolo 4. apríla. Američania pripravovali inváziu do Európy. Pridal som sa k Americkej 101. výsadkovej divízii. Mali sme tvrdý výcvik, trval 2 roky a každý už čakal na Deň D. 5.6.1944 to pišlo, ale každý mal strach. V noci sa paragáni pripravili na zoskok, nasadli do lietadiel a čakali, ja som bol medzi 3. praporom v rote C. Ráno lietadlo vzlietlo a čakali sme, kým sa dostavíme na miesto určenia. Ponad Európou už bola tma a zrazu sa ozvali nejaké výbuchy, a vedľajšie lietadlo to dostalo. Všetci sa zľakli a čupli si k zemi. Cpt. Larkin sa postavil a zakričal: ,, Vstávať ,, všetci sa postavili, a začali kričat: ,,20 OK, 19 All right, 18 OK, 17 OK, 16 v pohode, 15 OK,, a tak ďalej až to prišlo na mna a zakričal som ,, Six OK!,,. Došlo to až po jednotku. Na dverách zasvietilo zaléné svetielko čo snacilo začiatok skákania. Všetci začali skákať, až prišiel rad na mňa. Nebol som si istý, bál som sa. ,, Skočte kapitán!,, zakričal Larkin. Skočil som a než som sa stihol spamätať, naše litadlo trafili protilietadlovím delom, no ešte štyria, Malarkey, Pepek, Johnson a Shifty sa stihli zachrániť. Až som dopadol na zem, nikoho som okolo seba nevidel, bola tma a zrazu nikto zakričal ,, Thunder!,, doslo mi ze to je jeden s našich a tak som odpovedal ,, Flash!,,. Bol to Sgt. Malarkey ktorý zoskočil tesne zamnou. šli sme smerom na východ a narazili sme na hliadku nemcov. Malarkey na nich chcel vyskočiť no včas som ho zastavil. Sledovali sme ich až sme sa dostali k nemeckej základni- poľnej farme na ktorej druhom konci sme uvideli zo šesť našich. Spojil som sa s nimi gestom, že hodíme dymoví granát a strelíme s dvoch strán do taj budovi granátometom. Celé sa to vyvynulo tak, že sergant Malarkey nepočkal na signál, hodil granát do budovy a v tom momente otvoril aj dvere, z boku to vyzeralo hrozne, črepiny vyleteli oproti jeho tvári a vyzeralo to tak, že to neprežije. Na údiv možov celej jednotky mal na tvári jediný škrabanec, utrel si to do rukáva a vošiel dnu. Na podlahe ležali dvaja mŕtví nemci a jeden mŕtví nemecký dôstojník, vyšli sme hore a uvideli sm nemeckého vojaka ako sa zvýja ne zemi. prisli sme k nemu, držali sme ho a zistili sme, že má šrapnel v bruchu, ošetril ho lekárnik Goods, ktorý bol medzi šiestimi mužmi, ktorých sme uvideli na druhej strane farmy. Boli to Sgt. Harrison, Lt. Powell, desiatnik Goods, Cpt. Ramsey, vojak Cobb s roty D s 2. prapora 101. výsadkovej divízie. Povedali nám, že s ich lietadla sa zachránili pravdepodobne iba oni. ,, Thunder!,, ozvalo sa z dola ,, Flash!,, zakričal som. ,, Haha! to je Johnson!,, zakričal som. ,, Kde je tu najbližšie veliťelstvo?,, spýtal som sa. ,, 16 km na východ je farma v ktorej sa máme zoskúpiť, vraj je prázdna.,, odpovedal mi na otázku Cpt. Ramsey. Pobrali sme sa tam a už ráno sme tam boli bez žiadneho odporu. Dostali sme príkaz pohybovať sa smerok k Ardénskemu lesu. Asi po hodine cesty sme narazili na tabuľku Carentan 12km rovno. Mysleli sme si, že to bude obývané mesto civilmi a tak sme sa tam vybrali. Keď sme prešli 12km uvideli sme Bar NORMANDIA. V okne na 2. poschodi bola MG42-jka ,, Malarkey si zoberie aj s polovicou mužov ľaví bok a ja pôjdem s ostatnými,, povedal som nahlas. Malerkey sa rozbehol po ľavej strane a ja som chvíľu počkal ako nemci zareagujú. Nedopadlo to dobre. Troch zo šiestich mužov zabil priamo, jedného trafil do ruky, no stihol sa skriť. ,, Krycia paľba!,, zakričal som. Moja časť oddielu to napálila na ten guľomet oproti nám a my sme sa začali kryť pri najbližšej budove.
xD dobre
(MaKu, 16. 3. 2010 14:44)